A prečo nočník? Pretože ho E. M. Tatkin písal v noci a nie cez deň ako denník. Humorné rozprávanie venuje autor všetkým, ktorí si neuvedomujú dôležitosť optimizmu.

Kto je E. M. Tatkin? Po Voltairovi, Travenovi, Matkinovi, Marylin Monroe, ďalší z plejády velikánov pôsobiaci pod záhadným pseudonymom? V tomto prípade kreatívny čitateľ, ak sa mu podarí prelúskať na záver tohto futurologického bestselleru, dostáva zvláštnu možnosť objaviť identitu autora.

Aj toto je jedna zo zvláštností knihy, ktorá je zmesou esejí, poviedok, komiksu, výstrižkov, fotografii, spomienok; teda kombinácie, ktorá v dejinách našej literatúry nemá obdobu.

E. M. Tatkin v úvode knihy píše, že so svojimi čitateľmi by sa rád podelil o svoje názory, poznatky a skúsenosti profesijné či záujmové. „Bude to také rozprávanie z každého rožka Troška. Troška Trošku nezaškodí. Chcem byť tiež ako Troška, pridám ešte trošku humoru a trošku filozofovania…“ prezrádza E. M. Tatkin.