Popis

Alica sa rozíde so Samom a zo strachu, aby neostala sama a kvôli stereotypu, do ktorého upadala nadviazala vzťah s Romanom. Roman je krásny, úspešný, zabezpečený a možno aj trochu arogantný, ale má všetko. Dokonca aj manželku :-). Alica si uvedomuje, že okoreniť si život mileneckým vzťahom so ženatým chlapom nie je správne, napriek tomu sa z neho nevie vymotať. Prežije päť mesiacov plných hádok, horkosti, zákernosti, jednoducho päť mesiacov plných utajeného vzťahu, ktorý často smeroval do postele, ale nikam inam.

/úryvok/

Čo urobíš, keď stretneš muža svojich snov...

A zistíš, že je ženatý?

Musíš sa ho vzdať?

Keď za sebou Samo zabuchol dvere, tak som si sľúbila, že sa už nezamotám do žiadneho vážneho vzťahu. Teda aspoň v najbližších mesiacoch nie. Ale vzťah so ženáčom určite nespadal do kategórie vážnych záväzkov.

A keď som uvidela Romana, tak mnou otriasol ten pocit, keď niečo strašne chceš, ale vieš, že to nemôžeš mať.

Keď niečo strašne chceš, lebo vieš, že zakázané ovocie chutí najlepšie.

Bol piatok a ja som sa chystala zaľahnúť do postele veľmi skoro. Ani neviem prečo som siahla do skrine hlbšie, než kedykoľvek predtým a vytiahla krátku nočnú košieľku, o ktorej som si myslela, že mi najviac pristane. Klamem. Viem prečo som po nej siahla – jednoducho preto, aby ma Roman už nikdy nevidel v niečom starom, škaredom a neforemnom. Už nikdy viac. A len čo som vliezla do postele, pri dverách zazvonil zvonček. Tepová frekvencia mi vyskočila na maximum. Pred dverami som sa zhlboka nadýchla a rýchlo otvorila.

„Kokos, segra, ty si sa do tej postele ako nahodila?! Fakt sexi pyžamko!“ zachechtala sa Adriána a hodila sa mi okolo krku.

„Jéžiš, veď ma udusíš,“ povedala som jej so smiechom, ale objala ju rovnako silno. „Kto ťa vpustil dnu?“ opýtala som sa.

„Zazvonila som najprv Eme,“ mykla ramenami. „Veď prekvapko, nie?“

Sledovala som ju, ako ťahá cez dvere obrovský kufor. Adriana, moja veľká sestra. Trochu karieristka, trochu veselá kopa. Pracovala v jednej z rakúskych bánk, kde sa tvárila, že ju riadi len samučká sama a bez nej by celá spoločnosť krachla, ale po skončení pracovného času sa menila na bezprostrednú a bláznivú osobu. Taká bola ona. Vyzerala ako Barbie, pekná, vysoká, štíhla a blond. S rozumom v hlave, čo tvorilo pridanú hodnotu.

„Kde je Samo?“ hodila sa na gauč a nohy vyložila na konferenčný stolík.

„Samo už nie je,“ povedala som jednoducho.

„Yes!“ zvrieskla nahlas a päsť jej vyletela do vzduchu. „Zlato, toto je najlepšia správa za posledný mesiac. Už dávno si ho mala vykopnúť.“

„Ja som ho ale nevykopla,“ priznala sa. „Včera som prišla domov a on už mal zbalené veci.“

„Tak predsa v ňom len niečo bolo. A aha, ja som vedela, prečo to kupujem,“ povedala veselým hlasom a zo svojej nechutne drahej kabelky vytiahla fľašu sektu. „Vravela som ti, že ten chlap sa k tebe nehodí, nepáčil sa mi hneď od prvej minúty,“ dodala a odišla do kuchyne kde naučeným spôsobom celkom poľahky otvorila šampanské.

„Nepáčil? Veď keď som vás zoznámila, tak ste sa obaja opili do nemoty a celý večer si mu opakovala, že je super chlapík,“ poznamenala som.

„No veď to. Vôbec sa k tebe nehodil.“

Pokrútila som hlavou. „A čo tu vlastne robíš?Nemala si prísť až budúci týždeň?“

„Mala, ale plány sa zmenili, tak som tu,“ povedala s úsmevom. „Netešíš sa?“

„Samozrejme sa teším,“ prisadla som si k nej a objala ju. „Ani nevieš aká som rada, že si prišla už dnes.“

„Super. Spíme spolu v posteli.“

„No len to nie.“

Adriana sa zatvárila ako decko, ktorému vytrhli z rúk hračku. „Hej,“ povedala rozhodne. „Na tomto gauči už viackrát spať nebudem.“

„Dobre. Ale nebudeš ma kopať, ťahať mi prikrývku a vyťahovať mi vankúš spod hlavy,“ upozornila som ju prísne.

„Nebudem, sľubujem,“ povedala vážne a ja som sa rozosmiala.