Beletria
Klamstvá, ktoré hovoríme
Popis
Žena obvinená z piatich vrážd je mŕtva. Právnika Martina Bennera, ktorý sa o jej prípad zaujímal, vtiahli proti vôli do pátrania po jej zmiznutom štvorročnom synovi Miovi. Kým sa chlapec nenájde, nenechá ho bezohľadná mafiánska organizácia na pokoji. Martin zúfalo sleduje každú jednu stopu, no tých je žalostne málo. Čo sa vlastne stalo v posledný deň v Miovej škôlke?
Chlapcovo zmiznutie však nie je Martinov jediný problém. Musí zistiť, kto sa snaží dostať ho do väzenia za vraždu, ktorú nespáchal. S každým pribúdajúcim dňom je paranoidnejší. Kto ho môže sledovať zblízka a pritom sám zostať neviditeľný?
Honba za pravdou postaví Martina pred nepríjemnú dilemu. Dokáže zachrániť Mia a aj samého seba? Alebo musí obetovať ešte viac, aby sa dočkal vytúženého pokoja?
Klamstvá, ktoré hovoríme je pokračovaním románu Pochované klamstvá.
Zo švédskeho originálu Mios Blues (Piratförlaget, Štokholm 2015) preložili Zuzana Inczingerová a Lenka Kočišová.
Ukážka z textu
Koľkokrát sa dospelému človeku stane, že je na smrť vydesený? Nie veľakrát. Pravdepodobne preto, lebo existuje iba málo vecí, ktoré nás dokážu vystrašiť. Vieme, že väčšina problémov sa vyrieši a malé prekážky nestoja za to, aby sa na ne človek príliš upínal. Vyrásť z detských radostí a strachov je dar, lebo iba tak si človek vytvorí nadhľad. Jediná odvrátená strana tejto slobody je bolestivé poznanie, čo je v živote hodné nášho strachu.
Strata našich milovaných blízkych.
Strata zdravia či nebodaj života.
A vo veľmi zriedkavých prípadoch strach pred bolesťou a znepokojením.
Polovicu cesty som kráčal, polovicu cesty cez priemyselný areál ma vliekli, pochopil som, že zomriem. Je to veľmi zaujímavé špecifikum nočných môr. Veľmi často totiž vieme, ako sa skončia. A to preto, lebo podvedome vieme, prečo sa nám sníva takýto sen.