Deti a mládež
Viedenské legendy a povesti
Popis
V Európe azda nejestvujú geograficky i historicky také dve blízke mestá, ako sú Bratislava a Viedeň. Dlho nás delili odlišné politické systémy a z našej strany aj ploty z ostnatého drôtu. Dnes, tak ako pred druhou svetovou vojnou, sme voči sebe otvorení a Viedeň nám ponúka svoje početné múzeá, galérie s bohatými zbierkami a výstavami svetových umelcov, stavebné a historické pamiatky... A k nim sa viažu aj mnohé staré pôvabné príbehy, ktoré rozprávajú o tajuplných miestach i podivuhodných udalostiach, o ľuďoch s neobyčajnými schopnosťami i čudákoch, o čertoch i zbojníkoch, o figúrkach i hrdinoch, čo sa postavili proti rôznym zloduchom, pliagam či Turkom.
Napokon treba dodať, že knihu robí príťažlivou nielen autorkino rozprávanie, ale pôsobivú atmosféru dotvárajú vtipné ilustrácie na vynikajúcej výtvarnej úrovni.
Vydanie Viedenských legiend a povestí je záslužným činom vydavateľstva, ktoré za roky svojho trvania zanechalo v slovenskej kultúre výraznú stopu. Je ďalším krokom k lepšiemu spoznávaniu nášho suseda, tehličkou k revitalizácii spojenia prerušeného v polovici 20. storočia. Škoda len, že slovenská stopa v spomínanej knihe je oveľa menej reflektovaná ako napríklad rakúska stopa v prešporských povestiach Márie Ďuríčkovej. Slováci sa tu spomínajú len ako anonymní príslušníci mnohonárodných cisárskych vojsk či multinárodného obyvateľstva Viedne. Pri čítaní povestí o Dunaji, dunajských vílach, vodníkoch či rybároch alebo v príbehoch so židovskými a cigánskymi motívmi si však treba nástojčivejšie uvedomiť, že okrem veľrieky pretekajúcej cez naše územia či viníc na úbočiach v okolí našich metropol alebo stavieb stavaných tými istými architektmi a v rovnakom štýle, nás spája i spoločná história a kultúra v mnohých humorno-vážnych príbehoch obyčajných ľudí. Tie nás budú čoraz viac zbližovať v spoločnej Európe, preto možno vydanie týchto legiend a povestí privítať aj v tomto procese. Navyše, môžu byť čitateľským podnetom najmä pre mladú generáciu a jej výchovu k spoznávaniu susedných národov. A už iba poznámka na okraj – možno by stálo za to inšpirovať či iniciovať i vydanie prešporských povestí v niektorom rakúskom vydavateľstve.