Z Čipkárskej Krošne - Folklórna Skupina Čierťaž 1 CD

 
 
 
Novinky
 
 
Košík
Váš košík je prázdny
 
 
Novinky e-mailom
 
 
 
 

CD + audioknihy

Z Čipkárskej Krošne - Folklórna Skupina Čierťaž 1 CD

Vydavateľ: Pavlík Records
Počet strán:1 CD
Rozmer:125x140
ISBN:8586002482874
Jazyk:slovenský
Rok vydania:2010
Čipkárstvo ako kultúrno-historický fenomén ovplyvňovalo život obyvateľov vidieka na hornom Pohroní nepretržite niekoľko storočí. Čipkári – potulní obchodníci s čipkami, ale aj iným galantérnym, textilným či železiarskym tovarom – svojím spôso- bom života
8,25 € Ušetríte: 15 %Vaša cena: 7,00 €
2

Popis

1. Z rástockího kostolíčka 4:39
2. Hájičok, hájičok 1:41
3. Borovuo, Borovuo 3:04
4. V ňemečianskej krčmički 2:47
5. S čipkárskiho bálu 4:37
6. V našom dvore bazalička kvitňe 2:52
7. Otpadou list z javora 4:22
8. Na svätího Jána 4:37
9. Jaj, mamička, peknú cérku máťe 2:59
10. Uš som sa vidala, Bože Hospoďíňe 6:18
11. Bosna, Bosna, čo si taká bolavá 3:51
12. Ot konca do konca... 4:22
13. Žňivo moje, žňivo 2:42
14. Čierna vlnka na bielom baránku 3:59
15. Choďila ďioučina 2:50

Folklórna skupina Čierťaž z Nemeckej
Ženská spevácka skupina: Jana Demánková, Jana Kološtová, Anna Luptáková, Mária Mihalisková, Marianna Petríková, Zuzana Píšiová, Anna Sojaková, Ľubica Šalkovská, Lýdia Šuchová, Marta Tomková
Mužská spevácka skupina: Ľudovít Chladný, Pavel Kobzoš, Juraj Lokša, Marek Lokša, Martin Lokša, Martin Petrík, Pavel Piliar, Jozef Šarina
Sólové spevy, predspevy a prekrikovačky: Jana Demánková (10, 12), Jana Kološtová (3, 8, 9, 10, 12, 13), Marek Lokša (1, 7), Martin Lokša (1, 4, 7, 11), Anna Luptáková (10, 12), Marianna Petríková (2, 3, 8, 12, 13), Pavel Piliar (7), Marta Tomková (3, 8, 12, 13), Mária Mihalisková (3, 6, 10)
Ľudová hudba: Peter Pančík – prím (1, 2, 5, 7, 10, 11, 12, 14, 15) Marian Giertl – husle (1, 2, 5, 7, 9, 10, 11, 12, 14, 15) Jozef Dekret – viola (1, 2, 5, 7, 10, 11, 12, 14, 15), saxofón (14) Miroslav Pokoš – kontrabas (1, 2, 5, 7, 10, 11, 12, 14, 15) Jozef Pustaj – akordeón (1, 2, 5, 7, 10, 11, 12, 14, 15) Jaroslav Homola – cimbal (1, 2, 5, 7, 10, 12, 14, 15) Alžbeta Lukáčová – cimbal (11) Richard Datko – heligónka (4, 6), ústna harmonika (12)

Čipkárstvo ako kultúrno-historický fenomén ovplyvňovalo život obyvateľov vidieka na hornom Pohroní nepretržite niekoľko storočí. Čipkári – potulní obchodníci s čipkami, ale aj iným galantérnym, textilným či železiarskym tovarom – svojím spôso- bom života výrazne poznačili prejavy tradičnej kultúry obcí regiónu medzi Banskou Bystricou a Breznom. Boli to skúsení sve- tobežníci, ktorí s krošňou na chrbte či na konskom povoze prebrázdili krížom-krážom celé Uhorsko. Vnášanie prvkov prebratých z cudzieho prostredia okrem tradičných spôsobov správania či odievania výrazne zasiahlo aj hudobný folklór. Pôvodné piesne a tance tejto oblasti začali už na začiatku 20. storočia ustupovať modernejšiemu repertoáru šíriacemu sa z blízkeho mesta či malomesta. Skutočnosť, že obyvateľstvo čipkárskych obcí začalo veľmi zavčasu uprednostňovať moderné spôsoby odievania či zábavy, mala za následok takmer úplný zánik ľudového odevu a typických tanečných a spevných prejavov. Folklórna skupina Čierťaž, ktorá pôsobí v Nemeckej od roku 1997, sa zameriava na skúmanie, oživovanie a interpretáciu miestami už celkom zabudnutého spevného, zvykoslovného aj tanečného repertoáru dedín, v ktorých spomínaní potulní obchodníci žili.
Naše CD by v tejto podobe nemohlo vzniknúť bez ľudí, ktorí boli v predchádzajúcich rokoch cennými zdrojmi piesní a spomienok. Okrem starších členov folklórnej skupiny to boli najstarší pamätníci z našej obce. Medzi nami už nie sú Emília Kováčiková-Plankoška (1913 – 2001), Mária Kološtová-Zaťkovie (1922 – 2010) ani Štefan Lokša (1922 – 1999). Poďakovanie patrí aj informátorkám zo susedných obcí – Anne Miklianovej z Jasenia (1936) či Lýdii Mistríkovej z Predajnej (1922). Významným prameňom piesňového materiálu pre našu skupinu bola (a ešte stále je) zbierka hudobného skladateľa Bélu Bartóka, ktorá v troch dieloch vyšla pod názvom Slovenské ľudové piesne (1. diel v roku 1959, 2. diel v roku 1970 a 3. diel v roku 2007). Tento maďarský zberateľ, ktorý sa zaujímal aj o folklór iných národov Uhorska, si v našej oblasti vybral za reprezentatívnu vzorku čipkársku obec Medzibrod. Tu na začiatku 20. storočia zaznamenal veľa piesní, z ktorých prevažná väčšina už v pôvodnom prostredí nie je známa. Malú čiastku z tohto zbierkového bohatstva vám ponúkame aj na našej nahrávke. Poďakovanie patrí všetkým, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom pričinili o to, aby naše CD pod názvom Z čipkárskej krošne mohlo vzniknúť. Dúfam, že aspoň čiastočne vyplní medzeru v poznaní tradičnej kultúry tohto medzi folkloristami málo známeho regiónu.

Martin Lokša, vedúci FSk Čierťaž
 
Piesňová kultúra čipkárskeho regiónu patrí k tým oblastiam folklórnych prejavov, ktoré boli verejnosti i odborníkom málo známe, a to hlavne od čias, kedy začala miznúť zo svojho prirodzeného prostredia. Piesne a tance obcí Nemecká, Brusno, Medzibrod, Jasenie a ďalších postupne upadali do nenávratného zabudnutia spolu s tradičnou čipkárskou kultúrou. Záujem zberateľov ľudových piesní a etnomuzikológov v období, kedy sa u nás najviac realizovali plošné výskumy hudobného a taneč- ného folklóru (teda po 2. svetovej vojne), tieto obce spravidla obišiel. Pozornosť sa viac sústredila na zdanlivo folklórne vyhranenejšie obce blízkeho Horehronia a Podpoľania. Vo vzťahu k skúmaniu ľudových hudieb a inštrumentalistov platí toto konštatovanie dvojnásobne. Z tohto dôvodu predstavuje zberateľské úsilie maďarského hudobného skladateľa a muzikológa zo začiatku 20. storočia Bélu Bartóka jedno z dôležitých a zrejme i základných východísk pre rekonštrukciu piesňového repertoáru čipkárskych obcí. Bartókovo úsilie je významné i preto, že repertoár obcí v okolí Nemeckej sa inovoval dynamickejšie ako v izolovanejších lokalitách: najstaršie repertoárové vrstvy rýchlo ustupovali novším piesňam, a to i pod vplyvom toho, že čipkári ako sprostred- kovatelia „nového“ prinášali zo svojich ciest módne výdobytky zo všetkých oblastí hmotnej i nehmotnej kultúry. Tým paradoxne urýchľovali ústup iných, archaickejších folklórnych prejavov. Členovia folklórnej skupiny Čierťaž z Nemeckej pod vedením Martina Lokšu (mimochodom, typického osvieteného kan- tora) sa podujali na neľahkú, no o to krajšiu úlohu: nájsť zabudnuté piesne a sprístupniť ich prostredníctvom svojich aktivít verejnosti. CD, ktoré držíte v rukách, je výsledkom ich dlhodobého záujmu o tradičnú kultúru Nemeckej a najbližšieho okolia a predstavuje výber z niektorých spevných príležitostí rodinného a výročného zvykoslovia. Nachádzajú sa na ňom piesne pra- covné, ľúbostné, svadobné a mnohé ďalšie. Východiskom k ich interpretácii sa stala práca s piesňovými zbierkami a vlastný výskum Martina Lokšu u najstarších obyvateľov čipkárskych obcí. Aj z tohto dôvodu sa na CD popri sebe nachádzajú starobylé lúčne piesne oživené z Bartókovej zbierky a módny tanečný repertoár populárny na povojnových zábavách. Folklórna skupina pravidelne spolupracuje so sláčikovou hudbou pod vedením Petra Pančíka. Tá účinkuje tentoraz v cimbalovom obsadení, pričom ideovo nadväzuje na tradíciu domácich cimbalových kapiel, ktoré v Nemeckej a jej okolí preukázateľne existovali. O ich produkcii dnes mnoho nevieme, no muzikanti sa snažili svojím prejavom pripodobniť tomu, ako mohla taká kapela v 1. polovici 20. storočia znieť. Okrem toho pri hre tanečných šlágrov, v tomto prípade tzv. čardášových foxov, využila i jeden netradičný nástroj – saxofón. Ten sa od 50. rokov 20. storočia vyskytoval tak v prostredí čipkárskych obcí, ako v podstate na celom území Slovenska. Preto sa muzikanti vrátili do tohto obdobia a myslím si, že sa im podarilo oživiť zvuk, ktorý dnes už taktiež patrí minulosti. CD folklórnej skupiny Čierťaž predstavuje dôležitý krok jej členov k poznaniu vlastných hudobných tradícií i k tomu, aby tieto tradície spoznali iní. V neposlednom rade prináša niečo, čo nemôžeme fyzicky uchopiť, no pritom sa nám to páči – pekné piesne zaspievané a zahrané s nadšením. Príjemné počúvanie.

Alžbeta Lukáčová, etnomuzikologička