Popis

Niektoré veci sa nemenia

Je leto a klimatické zmeny dosiahnu nezvratný bod, v ktorom sa život na zemi mení na nočnú moru. Švédsky vidiek spaľujú ničivé požiare a z nič netušiacich dovolenkárov sa stávajú klimatickí utečenci. Priamo v epicentre diania sa nachádza aj Didrik s rodinou. Štyridsaťročný poradca v oblasti PR nemá na výber, ak chce zachrániť svojich blízkych, musí konať ako hrdina, hoci to nemá v povahe. So situáciou sa po svojom vyrovnávajú aj ostatní členovia skupiny. Melissa, ktorá patrí k presvedčeným odporcom teórie klimatických zmien, Didrikov devätnásťročný syn André, ktorý využíva okolnosti a stupňujúce sa násilie na vzburu voči otcovi, a štrnásťročná Vilja. Zoči-voči prírodnej katastrofe a neschopnosti dospelých si ako jediná dokáže zachovať chladnú hlavu a ujať sa vedenia.
Prostredníctvom týchto štyroch navzájom prepojených perspektív vzniká obraz realistickej budúcnosti, ktorá ľudstvu klope na dvere. S prvkami čierneho humoru znázorňuje existenciálny paradox, pretože „aj keď sa všetko skončí“, ľudia ďalej riešia svoje problémy. Tínedžeri sa ďalej zamilúvajú, manželia sa hádajú, ľudia majú krízy osobnosti a deti sa búria proti svojim rodičom. Dokonca aj keď sa realita, tak ako ju každý pozná, rozpadá na kúsky. Fragmenty starého sveta ostávajú a pre ľudstvo predstavujú hrozbu. Nielen na dobré sa totiž zvyká, a tak sa život v klimaticky zničenom prostredí môže rýchlo stať štandardom.

Zo švédskeho originálu Även om allt tar slut (Albert Bonniers Förlag, 2021) preložil Jozef Zelizňák.

Ukážka z textu

Celú hodinu sa cítim taký živý ako už dávno nie. Cítim vôňu dobrodružstva, urobím si selfie so Zackom na móle s morom v pozadí. Dopíšem, Tam vzadu v lese horí. Najvyšší čas zbaliť kufre – už aj my patríme ku klimatickým utečencom. Smutná pravda. #climatechange a zverejním fotografiu na svojom účte. Ihneď ma zasypú srdiečka a smajlíky a otázky typu kde ste? a panebože, vieme vám nejako pomôcť? a Carolina mama nám zavolá a vymenúva cennosti, ktoré v každom prípade musíme naložiť do auta, keby náhodou, ozve sa aj jej sestra, jej kamarátky, mne nezavolá nikto. Cítim, že sa plne koncentrujem, poznám každý ďalší krok, oznámim veľkým deťom, že majú presne polhodinu na to, aby si zbalili tašky, a Vilja dostane za úlohu pomôcť mladšiemu bratovi s balením, dať nabiť všetky mobily a powerbanky.
Potom poprosím Carolu, aby pripravila všetky veci pre Becku, fľašky, šaty, plienky, do najbližšieho obchodu či k najbližšiemu záchodu sa možno dostaneme až o veľa hodín. Rodina prijíma povely bez čo i len náznaku protestov, akoby sme sa z číreho inštinktu utiekali k našim najprimitívnejším úlohám. Otvorím internet, vryjem si do pamäte najlepšie cesty, overím aktuálne informácie u záchranárskej služby. Zapnem rádio a naladím lokálnu stanicu, ktorá informuje o plameňoch dvakrát vyšších, než sú veže kostola, je to neuveriteľný jav, číra apokalypsa a my sme v jej srdci. Zjaví sa Carola s cestovnou taškou a príručnou modrou z Ikey, dotkne sa mi ramena, zľahka ma pobozká, toto zvládneme, však? A ja cítim, že aj ona vníma, ako nám osud dal možnosť priblížiť sa k sebe novým, pekným a adrenalínom nabitým spôsobom.