Popis

Každým dňom je cesta domov čoraz dlhšia a iné príbehy je zbierka noviel Fredrika Backmana, ktoré si získali srdcia čitateľov po celom svete.

V prvom príbehu Najlepší obchod tvojho života dostane úspešný obchodník noc pred Štedrým dňom nečakanú ponuku od samotnej smrti. Môže pomôcť dievčatku, ktoré miluje pastelky a ktoré si veľmi obľúbil. No pod jednou podmienkou, musí vymeniť svoj život a všetko, čo je s ním spojené, za jej záchranu. Tá najväčšia a najťažšia obeta však prináša viac, než si berie.

V poviedke Sebastian a troll spoznávame zvláštneho chlapca Sebastiana, ktorý väčšinu života strávil v bubline, odrezaný od okolitého sveta. Jedného dňa sa v jeho bubline objaví troll a ukáže mu, čo všetko by mohol zažiť. Predtým však musí nabrať odvahu a vykročiť z vlastného strachu.

Poviedkovú zbierku uzatvára príbeh Každým dňom je cesta domov čoraz dlhšia, v ktorom Noah so svojím dedkom každý deň sedáva na lavičke. Rastú pod ňou hyacinty a ich výrazná vôňa starému pánovi pripomína milovanú ženu. V rozhovoroch s vnukom sa vracia do minulosti. Pamäť ho zrádza a je čoraz ťažšie spomenúť si na to podstatné. Rád by ostal s Nohaom na lavičke a hovoril s ním o všetkom a zároveň o ničom. Možno je však najťažším umením dokázať sa rozlúčiť.

Zo švédskeho originálu Och varje morgon blir vägen hem längre och längre, Ditt livs affär, Sebastian och trollet (Bokf?rlaget Forum, Stockholm 2017) preložila Mária Bratová.

Ukážka z textu

Pod strieškou stanu sa hýbe balón, šnúrka z neho siaha po mužove prsty.
„Neviem, kto si,“ priznáva plačúci muž.
Mladý muž ho hladká po predlaktí.
„Ja som Noah. Ty si môj starký. Na ceste pred svojím domom si ma učil jazdiť na bicykli a moju starkú si ľúbil tak veľmi, až si sa od lásky takmer vznášal. Nemala rada koriander, ale teba ľúbila. Tvrdil si, že nikdy neprestaneš fajčiť, ale prestal si, keď si sa stal otcom. Bol si vo vesmíre, lebo si rodený dobrodruh, a keď si raz zašiel za svojím lekárom, povedal si mu: Pán doktor! Zlomil som si ruku na dvoch miestach! A on ti poradil, aby si na tie miesta prestal chodiť.“
Vtom sa starký usmial, hoci nepohol perami. Noah mu vtisol do ruky šnúrku s balónom a ukázal, že aj on ju drží.
„Sme v stane, v ktorom sme prespávali, keď sme si vyšli na jazero. Starký, spomínaš si? Keď si túto šnúrku priviažeš k zápästiu, balón môžeš držať aj v spánku, a keď sa začneš báť, stačí, že ju potiahneš a ja ťa za ňu pritiahnem späť. Zakaždým.“