Popis

Vyrastala ako obyčajné dievča. Ako obstojí v nadprirodzenom svete?

Amari Petersová je dvanásťročné dievča, ktoré žije v chudobnej štvrti s mamou a so starším bratom Quintonom. Bystrý a obľúbený chlapec sa však jedného dňa záhadne vyparí a Amari nechápe, prečo sa jeho zmiznutiu nevenuje väčšia pozornosť. Prečo to neodvysielali vo všetkých správach? A prečo ho polícia automaticky podozrieva, že sa zaplietol do niečoho nezákonného?
Amari neskôr objaví v bratovej skrini tikajúci kufrík s odkazom, že je určený len
jej. Quinton pred ňou očividne tajil oveľa viac, než si myslela. Nechal jej pozvánku na letný výcvik v akomsi tajnom Úrade nadprirodzených vecí. Amari netuší, o čo ide, ale je presvedčená, že práve tam sa dozvie viac o bratovom zmiznutí. Musí si však zvyknúť na myšlienku, že čarodejníci či rôzne záhadné tvory naozaj existujú.
Amari počas výcviku súperí s najbohatšími deťmi v krajine, ktoré sa už odmalička pohybujú v nadprirodzenom svete. Navyše úrad každému žiakovi zosilní jeho talent na nadprirodzenú schopnosť, aby mu slúžila pri práci. Amarina schopnosť je však zakázaná. Akoby už aj tak dosť nevytŕčala z davu… Popravde, ešte nikdy sa necítila tak osamelo. Lenže ak sa vzdá a nezvládne tri skúšky, možno nikdy nezistí, čo sa stalo jej bratovi.

Z anglického originálu Amari and the Night Brothers (Balzer + Bray, An imprint of HarperCollins Publishers, New York 2021) preložila Mariana Olšiaková.

Ukážka z textu

Podľa zvuku sa zdalo, že balík je v truhlici. Našťastie, zámok sa už pred niekoľkými rokmi pokazil, takže stačilo iba zdvihnúť veko. Prehrabávala som sa cez nespočetné zodraté fascikle a staré zošity a hľadala čosi, čo by mohlo tikať.
Na samom spodku som našla hlasne tikajúci čierny kufrík a na ňom biely lepiaci papierik, na ktorý Quinton napísal:

Len pre Amarine oči

Kufrík som rýchlo vytiahla z truhlice a položila na podlahu. Čo by v ňom mohlo byť? Lomcovaním som zámky neotvorila, tak som ich skúsila roztiahnuť. Nepodarilo sa mi to. Vtom som si na opačnej strane všimla ďalší papierik.

Otvorí sa o polnoci
v posledný školský deň.

Nasucho som prehltla, srdce mi bilo ako divé. Quinton nikdy nespomenul, že má pre mňa nejaký kufrík. Lenže to písmo bolo bezpochyby jeho.
Možno mi chcel vysvetliť, kde je a čo sa stalo. Už polroka sme išli zošalieť od strachu… Mohol byť toto spôsob, ako ho nájsť?
Pozrela som na Quintonov budík. Takmer štvrť na päť. Do polnoci ostávalo skoro osem hodín. Ktovie, čoho sa vlastne dočkám…