Popis

Je to malý zázrak, že táto kniha existuje. Psychiater Viktor Frankl uskutočnil prednášky, ktoré tvoria jej základ, v roku 1946 – necelých deväť mesiacov po tom, čo bol oslobodený z pracovného tábora, kde sa krátko predtým ocitol na pokraji smrti. Tieto prednášky, ktoré Frankl neskôr upravil do podoby knihy, najprv vyšli v malom vydavateľstve v nemčine. Kniha sa vypredala a do značnej miery sa na ňu zabudlo, až kým ju ten istý vydavateľ nedávno nevytiahol z archívu. Táto kniha v angličtine nikdy predtým nevyšla. Počas dlhých rokov nacistickej okupácie chýbala publiku Viktora Frankla, čo sa zúčastnilo prednášok publikovaných v tejto knihe, morálna a intelektuálna stimulácia, ktorú im ponúkol. Títo ľudia naliehavo potrebovali nové etické súradnice. Holokaust, počas ktorého zomreli v koncentračných táboroch milióny ľudí, vzal život aj Franklovým rodičom a jeho tehotnej manželke. No aj napriek týmto osobným tragédiám a neodvratnému hlbokému smútku, ktorý Franklovi priniesli tieto straty, bol schopný uviesť svoje utrpenie do perspektívy, ktorá inšpirovala milióny čitateľov jeho najznámejšej knihy Hľadanie zmyslu života – a týchto prednášok. Úvod D aniela Golemana . XI XII . N apriek všetkému povedať životu áno Ničivé straty a blízkosť smrti, ako aj nádej navzdory všetkému, sa netýkali iba jeho. Dcéra preživších holokaustu mi potvrdila, že jej rodičia mali sieť priateľov, ktorí tiež prežili rovnako hrozivé tábory smrti ako Frankl. Čakal som, že povie, že majú pesimistický, ak nie úplne depresívny, pohľad na život. Ona mi však rozpovedala, že keď vyrastala mimo Bostonu, jej rodičia sa schádzali s priateľmi, ktorí tiež zažili hrôzy koncentračného tábora, aby spolu oslavovali. Ženy sa „vyfintili“, ako vravievala moja babička ruského pôvodu, obliekli si tie najkrajšie šaty, akoby sa chystali na honosný ples. Stretávali sa na veľkolepých hostinách, tancovali a veselili sa – podľa ich dcéry „vždy, keď to bolo možné, vychutnávali si život“. Pamätá si, ako jej otec dokonca aj pri tom najmenšom pôžitku zvykol zvolať: „To je život!“ Ako vraví: „Nikdy nezabudli, že život je dar, o ktorý ich nacistická mašinéria napriek všetkému neobrala.“ Po celom tom pekle, ktoré prežili, boli odhodlaní povedať životu áno – napriek všetkému. Fráza „povedať životu áno“, ako spomína Viktor Frankl, pochádza z textu piesne, ktorú občas spievali sotto voce (potichu, aby nenahnevali dozorcov) väzni v niektorých zo štyroch táborov, kde sa ocitol, medzi nimi aj v známom Buchenwalde. Pieseň mala bizarný pôvod. Jeden z prvých veliteľov Buchenwaldu – tábor bol postavený v roku 1937 pôvodne pre politických väzňov – nariadil napísať táborovú pieseň. Väzni, často vyčerpaní v dôsledku celodennej ťažkej práce a nedostatku jedla, boli nútení spievať pieseň stále dokola.