Popis

Ema má mamu a aj ona je mama. Zrazu je však sama – jej manžel Tobias nečakane zomrel. Zanechal jej zásuvku plnú starých obrázkov, zápiskov a tajomstiev rodiny a krajiny, s ktorou ju nikdy nezoznámil. Ema sa spolu s deťmi vydá na cestu za minulosťou svojho muža, za koreňmi rodu jej synov, za tajomstvami žien ukrývajúcich spálené duše v hustom černičí. Spolu s liečivými bylinkami v starej záhrade, takmer navlas rovnakej ako bola tá, v ktorej vyrastala, zbiera pradienka jednotlivých osudov a postupne ich spletá do veľkého príbehu o zranených, no múdrych ženách a o každodenných zázrakoch odohrávajúcich sa medzi bylinkovými záhonmi.

Ukážka z textu

Veronika sa vznášala medzi stovkami dlhých, úzkych zásuviek z mahagónu zaberajúcich celú zadnú stenu, porcelánovými mažiarmi, pedantne naciachovanými váhami, skúmavkami a pipetami z bieleho, hnedého a zeleného skla. Tu i tam niečo ovoňala, urovnala, pohladila a ochutnala špičkou jazyka.
„To je sen!“ letmo objala pani Sitzlerovú a hneď nato zvedavo nazrela do plátenného mieška s akýmsi horko voňajúcim práškom. „Toto je splnený sen! Capsulae, Decocta infusa, Emplastra, Linimenta, Morsuli...“ čítala nápisy na zásuvkách. Po jednej ich vyťahovala, nakúkala do nich, privoniavala; oči jej žiarili a líca horeli.
„Toto je tvoj nový život, dievča,“ pán Sitzler jej láskavo vložil do náručia naškrobený biely plášť s menom vyšitým na vrecku na hrudi.
„Sirupi, Suppositoria, Trochisci...“ zásuvky sa s vŕzganím otvárali a zatvárali, každá vydýchla do čistej, tajomnej atmosféry lekárne svoju arómu, kde-tu i obláčik liečivého prášku.