Popis

6. august 1945

SLEČNA TOŠIKO SASAKIOVÁ, úradníčka osobného oddelenia Východoázijských závodov na spracovanie plechov (East Asia Tin Works), sa práve obrátila, aby niečo povedala dievčaťu pri vedľajšom stole.

DOKTOR MASKAZU FUDŽII, lekár, sa usadil na verande svojej súkromnej nemocnice, aby si prečítal noviny.

PANI HACUJO NAKAMUROVÁ, vdova po krajčírovi, pozorovala pri kuchynskom okne suseda.

PÁTER WILHELM KLEINSORGE, nemecký kňaz, ležal na lôžku v misijnom dome a čítal jezuitský časopis.

DOKTOR TERUFUMI SASAKI, mladý chirurg, kráčal nemocničnou chodbou so vzorkou krvi na Wassermannov test.

REVEREND KIJOŠI TANIMOTO, pastor metodistického kostola v Hirošime, sa chystal na periférii vyložiť vozík šatstva z domu boháča.

Atómová bomba, ktorá dopadla na Hirošimu 6. augusta 1945, zabila stotisíc ľudí. Títo šiesti patrili medzi tých, čo prežili. John Hersey vo svojej knihe publikovanej prvý raz v roku 1946 vyrozprával ich príbehy. V novom vydaní sa po štyridsiatich rokoch vracia do Japonska, aby ich vyhľadal a priblížil ich osudy.

Z anglického originálu Hiroshima (Vintage Books, a Division of Random House, Inc., New York 1989) preložila Henrieta Hatalová.

Ukážka z textu

Pacienti zomierali po stovkách, ale nebol tu nikto, kto by odnášal mŕtvoly. Niektorí nemocniční zamestnanci rozdávali sušienky a ryžové guľky, ale zápach pripomínajúci bitúnok bol taký prenikavý, že málokto pociťoval hlad. Nasledujúce ráno o tretej, po devätnástich hodinách hrôzostrašnej práce, nebol doktor Sasaki schopný zaviazať už ani jednu ranu. On a pár ďalších, čo z personálu nemocnice prežili, dostali slamené rohože a vyšli von – tam sa na dvore a príjazdovej ceste nachádzali tisícky pacientov a stovky mŕtvych. Rýchlo prešli popri nich za nemocnicu a potajme si ukradli trocha spánku. V priebehu hodiny ich však ranení našli a obkľúčil ich kruh žalujúcich sa ľudí: „Lekári! Pomôžte nám! Ako môžete spať?“ Doktor Sasaki znovu vstal a vrátil sa k práci.