Popis

Už len 77 dní zostáva do chvíle, keď sa smrtiaci asteroid zrazí so Zemou, a detektív Hank Palace prišiel o prácu. Keďže concordská polícia prešla pod dohľad ministerstva spravodlivosti USA, Hankove dni nádejného detektíva sú spočítané, až kým sa neobjaví žena z jeho minulosti s prosbou, aby jej pomohol nájsť nezvestného manžela.
Brett Cavatone zmizol bez stopy. Vo svete bez telefónov, áut a možnosti zistiť, či človek odišiel splniť si dávne sny, alebo jednoducho zmizol, to nie je nič mimoriadne. V rozpadajúcej sa spoločnosti Hank trpezlivo skladá tých niekoľko kúskov skladačky, ktoré sa mu podarí získať. Z univerzitného kampusu zmeneného na anarchistický tábor ho pátranie zavedie do pobrežnej oblasti, kde imigračná polícia odráža nápor ľudí utekajúcich zo „zóny dopadu“.
Koniec sa blíži, druhá časť trilógie Posledný policajt, ponúka fascinujúci príbeh so záhadou, odohrávajúci sa na pokraji apokalypsy. Hank Palace znovu stojí pred otázkami, ktoré nehľadajú len odpoveď „kto to urobil“, ale načierajú hlbšie: Čo my ľudia dlhujeme jeden druhému? A čo znamená byť civilizovaný, keď civilizácia okolo nás sa rúca?

Z anglického originálu Countdown City (Quirk Books, Philadelphia 2013) preložila Jana Seichertová.

Ukážka z textu

Civilizácia sa rúca! Zostáva posledných 77 dní.

„A čo Brett?“ prehodil som ticho a ľahostajne ponad plece, keď som zalieval čaj na opačnom konci kuchyne. „Prečo nechceš, aby som ho našiel?“
„Pozrite, to nie je vaša starosť,“ odsekol a stíchol. Sústredil som sa na vodu a šálky. Keď som sa znovu obrátil k nemu, pošúchal si bradu a zrazu vyhŕkol: „Lebo to je jednoducho Brett, jasné?“ Položil som šálky s čajom, sadol som si a trpezlivo som čakal.
„On...“ Jeremy zdvihol ruky, akoby hľadal správne slová. „Asi cítil, že musí odísť, a tak to urobil. Chápete, čo mám na mysli?“
„Nie celkom. Nepoznám ho. Povedz mi o ňom viac.“
„Neviem čo.“ Rozpačito sa zasmial a zopakoval: „Brett je jednoducho Brett.“
Ten nejasný a nelogický kompliment vyjadroval takú hlbokú úctu a obdiv, že Jeremymu sa zmenilo zafarbenie hlasu. „Brett“ vyslovil tónom, aký používali iní ľudia pri mene Elvis alebo Ježiš. Nebol to preňho hocikto, bol to Brett. Houdini sa ešte vždy triasol pod stolom, lebo zatiaľ neveril, že nebezpečenstvo pominulo. Vstal som a nasypal som mu do misky zvyšok granúl z vreca, aby si lahôdkou upokojil nervy. Zostalo mi ešte šestnásť vriec po desiatich dávkach.
„Určite mal na to dôvod,“ vyhŕkol Jeremy. „Viac vám nepoviem.“