Milosrdný samaritán

 
 
 
Novinky
 
 
Košík
Váš košík je prázdny
 
 
Novinky e-mailom
 
 
 
 

Beletria

Milosrdný samaritán

Vydavateľ: Ikar
Počet strán:344
Väzba:viazana
Rozmer:233x153
ISBN:9788055184708
Jazyk:slovenský
Rok vydania:2022
Dostupnosť:Posielame ihneď
Pandémia koronavírusu zasiahla do životov ľudí a zmenila ich nepredvídateľným spôsobom.Tom Stilton našiel útočisko na ostrove Rödlöga, no jeho pokoj netrvá dlho. Olivia Rönningová zmizla a všetky okolnosti naznačujú, že sa tak stalo proti jej vôli. Vyšetrovaním je poverená Oliviina kolegyňa Lisa Hedqvistová z Národnej operatívnej jednotky, ktorá získa nečakaného spojenca.
15,90 € Ušetríte: 25 %Vaša cena: 11,92 €
2

Popis

Pandémia koronavírusu zasiahla do životov ľudí a zmenila ich nepredvídateľným spôsobom.
Tom Stilton našiel útočisko na ostrove Rödlöga, no jeho pokoj netrvá dlho. Olivia Rönningová zmizla a všetky okolnosti naznačujú, že sa tak stalo proti jej vôli. Vyšetrovaním je poverená Oliviina kolegyňa Lisa Hedqvistová z Národnej operatívnej jednotky, ktorá získa nečakaného spojenca. Tom sa rozhodne prerušiť karanténu a s Lisou nasleduje stopy až k nehnuteľnosti blízko mestečka Lam¬masa. Keď tam však prídu, budova je v plameňoch a obhorené ostatky ženského tela sa nedajú identifikovať. Patria naozaj Olivii?
Bývalá policajná komisárka Mette Olsäterová od začiatku pandémie zabíja dni sledovaním televíznych seriálov. Možnosť dohliadať na bezpečný prevoz vakcín proti koronavírusu je pre ňu vítaná zmena. Zdá sa, že niekto je ochotný urobiť čokoľvek, aby prevoz narušil. A ospravedlňuje to tými najlepšími úmyslami.

Zo švédskeho originálu Den barmhärtige samariten (Norstedts, Stockholm, 2021) preložili Lenka Kočišová a Zuzana Inczingerová.

Ukážka z textu

 

Jediný zvuk, ktorý počuť, je šum vody v potrubí. Smutné deti mi spievajú. Skloním hlavu, až sa mi brada dotýka hrude. Neviem, čo mám robiť, minúty plynú. Na poschodí je stále ticho.
Potom začujem zvuk, ktorý neviem celkom identifikovať. Neprichádza z potrubia. Žeby vietor v korunách stromov? Alebo auto? Žeby to bolo auto? Odíde a nechá ma tu samu? Skončí sa to takto? Zomriem tu, sama, potme?
Dočerta, nie!
Kľaknem si, zaborím hlavu do hliny, otáčam ňou zo strany na stranu a pokúšam sa odlepiť pásku z úst. Na jednej strane lepidlo povolí, no páska mi zostane visieť na druhom líci. Postavím sa a teperím sa ku schodom. Urobím tri kroky a potom to zacítim.
Benzín.