Popis

Nemusí prísť muž aby sa nám zmenil život. Stačí byť mamou a všetko je inak. Lepšie.

Bez dieťaťa je život pohodlnejší. Môžeme si robiť čo chceme, prísť domov kedy chceme, spať ako dlho chceme. Bez obmedzení. :)Sme skvelé kuchárky, gazdinky, partnerky. No vieme sa pripraviť na príchod dieťaťa? Na dieťa sa nedá dopredu pripraviť, skrátka – príde a zmení nám život od základov. Žiadne prekážky už nie sú neprekonateľné. Hravo sa dajú zvládnuť, len pre to malé krásne stvorenie, s ktorým je zrazu všetko iné. Mať dieťa je tá najťažšia a najzodpovednejšia práca na svete. Ale aj najkrajšia.

/Úryvok z knihy/

Na konci ôsmeho mesiaca som už mala brucho poriadne veľké. Akoby som čakala kamión a nie dieťa. Chôdza mi sťarbavela, nohavice som už dávno nezapla. Mojim spoločníkom sa stali gumičky prevlečené cez dierku a omotané okolo gombíka. Svojpomocné riešenie. Zimný kabát som si kúpila o dve čísla väčší a na nohách som pri prechádzkach mestom nosila gumáky. Len do nich mi vošli opuchnuté nohy. Narástli mi prsia a vydul sa pupok. Pod nim sa tiahla výrazná dlhá čiarka. Pozorovala som sa v zrkadle a nemohla som uveriť tomu, že je vo mne len jedno dieťa. Bola som nadrozmerná. Ešte aj lekár sa ma pri vstupe do ambulancie opýtal, či som tesne pred pôrodom. Pri pohľade  do karty pochopil, že mi zostáva ešte šesť týždňov. Holenie mi robilo veľký problém. Fučala som pri tom. Potila sa a manévrovala so zrkadlom. Ivan tvrdil, že s tým mám prestať. Ja zas, že nepôjdem na prehliadku s bobrom medzi nohami. Ešte by ma doktor poslal najskôr na veterinu. Musel mi teda asistovať. Do ruky som mu vrazila otáčavé zrkadlo. Používala som ho pri vytrhávaní obočia. Vliezla som do vane a jednu nohu vyhodila na jeho okraj. Už len táto aktivita ma vyčerpala. „Musíš mi s tým namieriť na pindu,“ kázala som. Cez smiech. Môj muž sa rehotal. Ako kôň. Vsunul mi zrkadlo medzi nohy ako zubár, keď ním študuje osmičky. „Kriste, nie tu zväčšovaciu časť!“ Zhúkla som na neho. No Ivan sa len smial.  „Si si istá, že to nemám urobiť ja?“ „Nedôverujem ti.“ „Sebe áno? Pre pupok si na ňu ani nedočiahneš.“ "Ale viem presne, kde čo mám. Sú to skúsené pohyby. Nadobudnuté praxou.“

„Ako myslíš. Ale keď si niečo odrežeš, tak neplač.“

„Tak drž to zrkadlo poriadne a nerehoc sa.“

„Aj tak si najkrajšia tehula.“

„Počula som najväčšia.“

„Aj to,“ pobozkal ma.

Verila som, že raz sa na tom všetkom budem smiať ja.