Popis

V newyorskom metre náhle odpadne zdanlivo zdravá mladá žena a krátko po prevoze do nemocnice zomrie. Ostrieľanému súdnemu lekárovi Jackovi Stapletonovi jej prípad pripomenie pandémiu chrípky z roku 1918. Obáva sa, že desivá nákaza sa na svoje sté výročie zopakuje. Jack niekoľko hodín po úmrtí ženy vykoná pitvu a objaví ohromujúce anomálie: transplantovali jej srdce a jej DNA sa zhoduje s DNA transplantovaného orgánu, hoci čosi také je mimoriadne nepravdepodobné.
Fakty nezodpovedajú chrípke, ale Jack sa musí pustiť do pretekov s časom, aby ženu identifikoval a zistil, aký vírus mohol napáchať toľké škody. Táto úloha sa stane ešte naliehavejšou, keď rovnako rýchlo skonajú ďalší dvaja ľudia. Nič však nie je jasné až dovtedy, kým pri pátraní nevkročí do fascinujúcej ríše CRISPR/Cas9, biotechnologickej metódy na úpravu génov, ktorá nedávno zaujala lekársku komunitu a upútala pozornosť jej najmenej etických členov. Jack sa podujme na nebezpečný krok a votrie sa na odvrátenú stranu trhu s transplantovanými orgánmi. Ocitne sa zoči-voči megalomanskému podnikateľovi, ktorý je ochotný riskovať ľudské životy iba preto, aby uspel v novej lukratívnej oblasti medicíny. Ak si Jack nedá pozor, nabudúce môže prísť o život on sám.

Z anglického originálu Pandemic (G. P. PUTNAM’S SONS, an imprint of the Penguin Random House LLC, New York 2018 preložil Róbert Hrebíček.

Ukážka z textu

„Nemohla sa niečím predávkovať?“ spýtal sa Jack.
„To si naozaj nemyslím,“ ubezpečil ho Bart. „Z bohatých skúseností viem, že takto sa predávkovanie neprejavuje. Myslím si, že ide o prípad náhlej a zdrvujúcej vírusovej alebo bakteriálnej pneumónie. Táto žena kamsi cestovala a veľmi pekne sa obliekla. Podľa toho, ako sa nahodila, mohla pokojne smerovať na obed do hotela Ritz.“
„Viete, čo mi to pripomína?“ opýtal sa Jack a vzpriamil sa.
„Desivú chorobu,“ odvetil Bart. „Čosi ako ebolu.“
„Mal som na mysli niečo obyčajnejšie, no v konečnom dôsledku hrozivejšie,“ naznačil Jack. Dovolil, aby sa mu do hlasu vkradli prvé príznaky vzrušenia. Nechcel si robiť priveľké nádeje, no odrazu sa mu zdalo, že natrafil presne na taký prípad, aký potreboval, aby zabudol na Emmu, autizmus a svokrinu inváziu. „Počas katastrofálnej pandémie chrípky z roku tisícdeväťstoosemnásť, čo pripravila o život vyše sto miliónov osôb, sa zjavovali príbehy o ľuďoch, ktorí do metra v Brooklyne nastúpili bez príznakov, no kým dorazili na Manhattan, zomreli na vírusový zápal pľúc. Nikto si nie je istý, či sú tieto historky vymyslené, alebo pravdivé. Ja si však myslím, že zodpovedali realite, pretože daný kmeň vírusu chrípky bol mimoriadne virulentný. Dnes sa domnievame, že tí ľudia zomreli preto, lebo ich imunitný systém zošalel a rozpútal takzvanú cytokínovú búrku.“
„Počul som rovnaké príbehy,“ priznal Bart