Popis

Strop v Sixtínskej kaplnke patrí k priam ikonickým majstrovským dielam renesancie.
V románe Raffael, maliar v Ríme sa príbeh jeho tvorby zobrazuje originálnym spôsobom: očami Michelangelovho najurputnejšieho rivala, mladého, krásneho, brilantného maliara dokonalosti Raffaela Santiho.
Raffael osirel v jedenástich rokoch. Rozhodol sa, že dodrží sľub, ktorý dal otcovi na smrteľnej posteli, a stane sa najväčším umelcom v dejinách. Lenže stať sa najlepším znamená poraziť geniálneho sochára, tvorcu Dávida Michelangela Buonarottiho. Pápež Július II. povolá oboch umelcov do Ríma a tým podnieti ich húževnaté súperenie. Michelangelo maľuje strop v Sixtínskej kaplnke a Raffael zdobí pápežove súkromné apartmány. V maľbe sa usiluje o dokonalosť a zápasí s vlastným nepokojným vnútrom, so zúfalou ctižiadosťou, paralyzujúcim strachom z nedokonalosti aj s nevyhnutnou samotou. Na tejto púti sa spriaha s kardinálmi, túla sa po ruinách starovekého Ríma a zamiluje sa do pekárovej dcéry, ktorá si zarába ako prostitútka a stáva sa jeho múzou.
Kniha Raffael, maliar v Ríme je zasadená do pestrého prostredia, oživená zaujímavými postavami a vyznačuje sa fascinujúcim dejom, v ktorom sugestívne ožívajú títo dvaja renesanční majstri a bok po boku kráčajú temnými sieňami Vatikánu.

Z anglického originálu Raphael, painter in Rome (Arcade, New York 2020) preložil Alojz Keníž.

Ukážka z textu

Keď som mal šesť rokov alebo o čosi viac a v dome mama so sestrami pripravovali obed, ja som ako vždy trávil čas s otcom v ateliéri. Vtedy mi povedal: „Sme súčasťou súťaže, Rafa. Súťaže o dosiahnutie dokonalosti.“ Sedel som na jeho farbou postriekanom stolci, skláňal sa ku mne a vzrušene šeptal. Aj ja som sa naklonil, lebo mi sprostredkúval tajomstvá svojho remesla. Môjho remesla. „Všetci maliari – od majstra po učňa – vedia, že je možné vytvoriť dokonalú maľbu. Ale vieš ty čo?“ Hlas mu znel tak naliehavo, že sa mi srdce rozbúchalo rýchlosťou rumelky. „Ešte nik to nedokázal. A vieš, čo to znamená? To znamená, že my dvaja môžeme byť prví. A teraz sa pozrime, či sme to dokázali.“ Zdvihol ma zo stolca a odniesol k najnovšiemu obrazu Svätej rodiny: Jozef sa díva na Máriu s Ježiškom v náručí. Niečo nádherné. Všetky otcove maľby boli nádherné, ale...
„Nie je dokonalý,“ vzdychol otec. „Ešte nie.“
O pätnásť rokov som opäť sedel pred inou maľbou – tentoraz pred svojím obrazom – a potichu si opakoval: Nie je dokonalý