Popis

Keď psychológ Kris Kelvin dorazí na planétu Solaris, jeho úlohou je skúmať záhadný oceán na jej povrchu. Niečo však nie je v poriadku. Na palube výskumnej stanice ho začnú prenasledovať bolestivé spomienky na bývalú lásku, ktoré sa zdajú viac ako len obyčajné preludy. Niečomu podobnému čelia aj ostatní výskumníci, ktorým sa vynárajú dávno potlačené a náhle hmatateľné zážitky. Vedci sa domnievajú, že oceán je v skutočnosti obrovským mozgom, ktorý vytvára tieto spomienky z neznámeho dôvodu. Je možné, že majú pravdu?

Z poľského originálu Solaris (Pro Auctore Wojciech Zemek, Kraków, 2019) preložil Samuel Marec.

Ukážka z textu

Človek je naraz schopný obsiahnuť len veľmi málo vecí; vidíme len to, čo sa nám odohráva pred očami, tu a teraz; predstaviť si názorne a naraz paralelnú rozmanitosť procesov, hoci navzájom súvisiacich alebo dokonca navzájom sa doplňujúcich, je nad jeho možnosti. Presviedčame sa o tom predsa aj pri javoch pomerne jednoduchých. Osud jedného človeka môže znamenať veľa; osud niekoľkých stoviek ľudí sa dá postihnúť iba ťažko; ale osudy tisícov a miliónov ľudí neznamenajú v podstate nič – a symetriáda je milión, nie, miliarda umocnená na seba samu, je to stelesnená nepredstaviteľnosť; čo z toho, že v niektorej jej lodi, ktorá je desaťnásobkom Kroneckerovho priestoru, stojíme ako mravce držiace sa záhybu dýchajúcej klenby, že vidíme vzlet gigantických plôch, ktoré sivo svietia v žiare našich svetlíc, aj ich vzájomné prenikanie, mäkkosť a neuveriteľnú dokonalosť riešenia, ktoré je predsa len obyčajným okamihom, pretože tu všetko plynie, pretože obsahom tejto architektúry je sústredený a účelný pohyb? Vidíme len zlomok celého procesu, chvenie jedinej struny v symfonickom orchestri superobrov a pritom vieme – ale len vieme, nechápeme –, že súčasne nad nami aj v úzkych priepastiach pod nami, tam, kde to nevidíme, teda za hranicami našej predstavivosti, dochádza k státisícom a miliónom iných premien, ktoré sú navzájom pospájané matematickým kontrapunktom. A tak ju ktosi označil za geometrickú symfóniu, ktorej sme my len hluchými poslucháčmi.