Popis

omán o tom, aká je cena víťazstva... a cena vojny. Pokračovanie slávneho románu Duna je viac ako fantasy, viac ako sci-fi: jedinečne výstižná analýza moci a jej dôsledkov pre jednotlivca. Dvanásť rokov po tom, čo pokoril Harkonnenovcov, vládne Paul Atreides ako imperátor celému známemu vesmíru. No jeho víťazstvo má obrovské následky.

Rozpútal vojnu, v ktorej zahynuli miliardy ľudí, a hoci sa mu to krviprelievanie protiví, nedokáže ho zastaviť. Dokáže aspoň zachrániť seba a svojich milovaných?

Spasiteľ Duny je pokračovanie príbehu Paula Atreidesa, známeho a obávaného pod menom MuadʼDib, ktorý vo svojich rukách sústredil väčšiu moc, než je pre smrteľníka zdravé.

Fanatickí Fremeni ho uctievajú ako božstvo, ale veľkorody, ktoré pri svojom nástupe na trón porazil, ho nenávidia. Teraz musí čeliť sprisahaniu z najbližších kruhov. V ohrození je všetko: jeho potomkovia, jeho láska, jeho budúcnosť. A spolu s tým aj budúcnosť celého vesmíru.

O autorovi

Frank Herbert (1920 – 1986), americký autor sci-fi, živil sa aj ako reportér, profesionálny fotograf, lovec ustríc a inštruktor pre prežitie v džungli. Preslávil sa predovšetkým románom Duna. Rešerš a písanie tejto knihy mu zabralo šesť rokov a stala sa najpredávanejšou knihou svojho žánru. Nakoniec vzniklo päť ďalších pokračovaní tohto eposu o púštnej planéte Duna, ktorý bohužiaľ nestihol dokončiť. Knihy patria k najlepších dielam sci-fi, preplietajú sa v nich témy prežitia a evolúcie ľudskej rasy, životného prostredia, náboženstva, politiky a moci.

„Silou-mocou ma mienite zatiahnuť do tohto šialenstva?“ odvetil Scytale. „No dobre. Máme do činenia s potenciálnym mesiášom. Na toho sa nedá podniknúť frontálny útok. Ak by sa stal mučeníkom, bol by to náš koniec.“

Iba sa naňho uprene zahľadeli.

„To je podľa vás jediné riziko?“ spýtala sa Ctihodná matka piskľavým hlasom.

Scytale pokrčil plecami. Na toto stretnutie si zvolil nevýraznú okrúhlu tvár, veselé črty a nudné plné pery, telo ako nafúknutá knedľa. Keď teraz pozoroval ostatných sprisahancov, zišlo mu na um, že to bolo ideálne rozhodnutie – zrejme inštinktívne. On jediný v tejto skupine dokázal meniť svoj výzor v širokom spektre telesných tvarov a čŕt. Bol tvárotanečník, čiže ľudský chameleón, a jeho súčasná podoba ostatným našepkávala, aby ho nebrali príliš vážne.

„No?“ nedala sa Ctihodná matka.

„Vychutnával som si to ticho,“ odvetil Scytale. „Je lepšie, ak našu nenávisť nevyslovíme.“