V tú noc som spal postojačky a hladný

Jeho verše voňajú po daždi a tabaku, sú nabité obrazmi ulíc a vnútorných búrok. Básnik sa tu prezentuje ako človek, ktorý nestráca nehu ani v temnote a z každej rany vytvára metaforu.
Kniha je rozdelená do štyroch kapitol, v ktorých sa prelína intímne s kozmickým, reálne s fantazijným, smiech s bolesťou.
V tú noc som spal postojačky a hladný je zbierkou básní, ktorá sa číta ako rozhovor s dušou – úprimný a drsný aj nežný zároveň; pozvanie pre všetkých, ktorí ešte veria v slová, čo dokážu zo smútku vyžmýkať svetlo.