Popis

Doktorka Jean McClellanová, uznávaná vedkyňa, sa o politiku nikdy nezaujímala, preto prichádzajúcu zmenu nepostrehla. Keď vláda vyhlásila, že ženy smú vysloviť najviac sto slov denne, neverila tomu. To sa predsa nemôže stať, hovorila si. Nie v Amerike. Nie jej.
Všetkým ženám a dievčatám bez rozdielu veku postupne nasadili na ruku náramok, slovomer. Ak prekročia povolený limit, zasiahne ich neznesiteľný elektrický výboj. Ženám zakázali pracovať, vzdelávať sa, združovať. Presadzuje sa patriarchálny systém, kde každý pozná svoje miesto. Od žien sa očakáva, že povedú domácnosť a budú oddanými, poslušnými manželkami. A na to je potrebná nanajvýš matematika. Nie hláskovanie, literatúra či reč. Predtým priemerná osoba hovorila šestnásť tisíc slov denne, teraz majú ženy nárok iba na pár desiatok. Umlčali ich. Tým sa to však neskončilo.

Z anglického originálu Vox (Berkley, An imprint of Penguin Random House LLC, New York 2018) preložila Tamara Chovanová.

Ukážka z textu

Sonia nevie, čo robia slovomery na zápästí, vie len, že žiaria a ukazujú čísla a impulz pri každom slove, ktoré vysloví. Tajíme to pred ňou. Možno robíme hlúposť, ale nikdy som nevedela, ako šesťročnému dievčatku opísať elektrický šok. To akoby som rozprávala malému dieťaťu o hrôzach elektrického kresla, aby som v ňom vyvolala predstavu dobra a zla. Desivé, zbytočné! Ktorý rodič vysvetľuje decku, ako funguje elektrické kreslo, keď ho chce naučiť, že nemá klamať a kradnúť?
Keď nám nasadili na zápästia slovomery – nedali nám možnosť aklimatizovať sa, ani len deťom –, rozhodla som sa na to ísť z opačného konca. Zmrzlina, zákusok pred spaním, horúce kakao s marshmallows, koľko sa ich zmestilo do šálky, vždy keď Sonia prikývla, pokrútila hlavou alebo ma potiahla za rukáv, hlavne nič nepovedala. Pozitívna stimulácia namiesto trestu. Nechcela som, aby prešla tvrdou školou. Ako ja.