Popis

Adela sa nechtiac dostala do situácie, z ktorej niet úniku. Celý jej život sa otriasa v základoch, keď podľahne nielen nesprávnemu mužovi, ale aj alkoholu a sama si už nedokáže poradiť. Príde o všetko, alebo zabojuje a bude opäť žiť naplno?

Ukážka:

1.KAPITOLA – JÚN 2021

Pozerám na seba do zrkadla a neverím vlastným očiam. Dlhé čierne vlasy mi odstávajú z gumičky. Oči zaliate krvou a napuchnutá tvár. Vyzerám o desať rokov staršie, než mám v skutočnosti, a cítim sa dokonca ešte horšie. Hlava mi ide prasknúť, žalúdok mám ako na vode a ruky sa mi trasú tak, že si ledva umyjem zuby. Odraz mojej tváre je v ostrom kontraste s nablýskanou čiernou kúpeľňou, ktorá sa leskne čistotou. Naopak, ja vyzerám, akoby som už pár dní spala pod mostom na kartónovej krabici.
Ako som sa dostala do postele? Nedokážem si spomenúť. Pamätám si iba na slzy, rozbitý pohár a potom tmu. Nič nové pod slnkom.
Rýchlo si skontrolujem ruky. Porezaná, našťastie, nie som a ani som nikde nenašla črepiny. Nebolo by to prvýkrát, čo sa mi niečo nešikovne vyšmyklo, a pri upratovaní som sa mohla porezať ľahko.
Z úvah sa rýchlo spamätám, len čo si všimnem čas na hodinkách. Keď sa nezačnem pripravovať okamžite, tak budem zas meškať a môj šéf Roman ma už určite zabije. O tri dni sa začína kongres, ktorý mám na starosti. Menší, no rovnako dôležitý. To zvládnem, to určite zvládnem, opakujem si. Oddnes do štvrtka ani kvapka alkoholu, vynechám aj tabletky na spanie a budem pracovať vo dne v noci.
Vlasy si už umyť nestihnem, tak to vyriešim iba rýchlou sprchou a drdolom. Pôsobí elegantným dojmom, avšak v skutočnosti je to účes, ktorý nosím iba vtedy, keď nezvládnem inú prípravu. A dnes je ten deň.
Pripravím si kávu a modlím sa, aby ma vzpružila. Medzitým odkladám fľaše od vína a snažím sa ich nerátať, nechcem si kaziť už aj tak nanič ráno. Aj tak je to jedno, pretože si nepamätám, ktoré sú zo včera a z predvčerajška, prehľad som stratila už veľmi dávno. Nič to nemení na veci, že ich je podľa mňa nejako veľa. Mala som ich doma toľko? Asi áno, kde inde by sa vzali? Aj keď ktovie. Raz sa mi už niečo podobné stalo a až podľa bločku som zistila, že som predošlú noc odišla doplniť zásoby do najbližšej večierky. Žeby sa to zopakovalo aj včera? Dobre, tento problém vyriešim neskôr, poviem si.
Hladina stresu začína stúpať, keď neviem nájsť mobil. Kam som ho položila? Veď si ho vždy dávam vedľa postele. Snažím sa znovu vytiahnuť z hlavy aspoň nejakú spomienku na noc, vyloviť informáciu, kedy som ho držala v ruke naposledy a čo som s ním vlastne robila, keď som si nenastavila ani budík.
Toto je prvýkrát, čo som to zanedbala, a už sa to nesmie opakovať. Našťastie, zobudilo ma slnko, ktoré mi nemilosrdne pražilo do tváre, ale nabudúce nemusím mať podobné šťastie. Nedochvíľna som aj bez toho a viem, že Roman to fakt neznáša. Za tie roky si nezvykol, že meškanie je moje druhé meno, a nechcem ho ešte viac provokovať. Už vôbec nie vtedy, keď na svoju obranu nemám ani čo povedať a uvedomujem si, že toto som už prestrelila.
Mám ho, konečne! Pozriem na obrazovku a okamžite ma zamrazí.