Malá encyklopédia antickej kultúry - nielen pre deti

Malá encyklopédia antickej kultúry nielen pre deti (Vydavateľstvo BEMA, Bratislava  2001, grafická úprava a Cover design: Michal Hlušík, 241 strán)

Kedysi dávno, v antickom Grécku a Ríme, žili vaši kamaráti. Nemali mobily, počítač, televízor a mnoho iných vymožeností dnešnej doby. Ich život však nebol nezaujímavý. Mali hračky, chodili do školy, hnevali učiteľov, mali svoje obľúbené jedlá…ale čo budem prezrádzať. Veď si to možno prečítate sami.

AB URBE CONDITA

Latinské slovné spojenie Ab urbe condita /ab urbe kondytá/ v preklade znamená „od založenia mesta“. Rimania slovom „mesto“ mysleli, samozrejme, Rím. Založili ho podľa povesti v roku 753 pred n. l. bratia Romulus a Remus. Od tohto pamätného roku Rimania datovali všetky svoje dôležité udalosti. Tak ako ty používaš skratku pred n. l. /pred naším letopočtom/, tak skracovali aj starí Rimania svoje ab urbe condita na a. u. c. alebo A. U. C.
Slovné spojenie ab urbe condita si zvolil aj jeden z najznámejších rímskych historikov Titus Livius ako názov pre svoje obrovské historické dielo o dejinách Ríma. Pracoval na ňom skoro 50 rokov.

ABAKUS

Abakus /latinsky abacus/ je praprapradedko nášho počítadla. Gréci ho nazývali abax. Používali ho žiaci v školách, ale ani dospeláci, najmä úradníci, sa nehanbili na ňom počítať. Abakus mal tvar doštičky, v ktorej bolo vyrytých osem žliabkov. V nich sa dali posunovať doprava a doľava kamienky. Ak by si posunul kamienok úplne doprava, znamenal by číslo „jedna“. Posuň ho trošku vľavo, a dostaneš „desať“. Ešte kúsok, a máš „sto“. Dobrým žiakom nerobilo žiadny problém posunúť kamienky ešte viac doľava, ale zasa sa nemusí všetko preháňať, že? Prezradím ti, že kamienky v počítadle sa nazývali kalkuli /latinsky calculi/. Určite ti napadlo, že práve podľa nich bola pomenovaná naša kalkulačka. Na počítacích doštičkách sa dalo aj odčítať, násobiť a deliť. Niekedy používali úradníci na počítanie aj guľôčky navlečené na paličkách, – ale určite si spoznal, že ide vlastne o dnešné počítadlo, ktoré máš aj ty niekde odložené medzi hračkami. Ak dáš prečítať tieto riadky ockovi, ktorý je architektom, začne sa usmievať, lebo on pozná aj iný význam slova abakus. A bude mať pravdu, lebo všetci architekti vedia, že slovom abakus sa označuje tá úplne najvrchnejšia časť stĺpa. Je to vlastne akási jeho nadhlavnica. Sedí na nej zvyčajne celý chrám a je na to poriadne pyšná.

ABDÉRY

Sú také miesta na svete, kde výskyt hlupákov na štvorcový kilometer je vyšší ako inde. U nás je to vraj Kocúrkovo. Takýmto Kocúrkovom pre starých Grékov boli Abdéry. Mesto založené v 7. storočí pred n. l. na pobreží Tráckeho mora bolo rodiskom slávnych filozofov Demokrita a Protagora. Možno Abdéram ostatní závideli slávnych rodákov. A pretože závisť nemá ďaleko k pomste, neskôr sa začali Gréci z Abdérčanov vysmievať. Dúfajme, že nie za Protagorovo tvrdenie „Človek je mierou všetkých vecí“.

ABECEDA

Grécku abecedu nazývame alfabeta podľa znenia jej prvých dvoch hlások. Vznikla asi v l0. storočí pred n. l.
Najprv mala iba 21 znakov, neskôr 24. Gréci vlastne svoju abecedu nevymysleli, oni zdokonalili abecedu starých Feničanov. Hoci tí mali v abecede iba spoluhlásky, aj tak sa ich hláskové písmo pokladá za najveľkolepejší vynález staroveku.
Písmená gréckej abecedy dnes používaš v matematike napríklad na označovanie uhlov v geometrii. Aj známe Ludolfovo číslo sa volá pí, čo je názov písmena gréckej abecedy zodpovedajúceho nášmu p. Možno si už počul takúto vetu: „Toto je pre mňa alfou a omegou.“ Dotyčný ti chcel povedať, že niečo mu je všetkým. Pomohol si gréckou abecedou: alfa je prvým jej písmenom a omega posledným. Vyjadrujú začiatok aj koniec, slovom všetko. Malými písmenami gréckej abecedy sa dali inšpirovať aj Konštantín a Metod, keď zostavovali prvé písmo našich predkov, hlaholiku.
V 8.-7. storočí pred n. l. prevzali písmo od Grékov Etruskovia a od nich zas Rimania. Ich abeceda mala pôvodne 23 znakov. Niektoré z nich mali viacnásobné použitie: napríklad písmeno C sa používalo namiesto písmena G a niekedy aj namiesto písmena K. Písmo starých Rimanov voláme latinka a používaš ho dennodenne aj ty.
Zaujímavosť na záver: vieš, akým systémom spočiatku písali starí Gréci? Volá sa bustrofedon, čo v preklade znamená „ako oral vôl“. Niekedy sa nazýva aj brázdové písmo. Ide o systém, pri ktorom sa prvý riadok textu píše zľava doprava a v druhom riadku sa pokračuje neprerušene sprava doľava.

ABREVIATÚRA

Toto ťažké slovo neznamená v preklade z latinčiny nič iné ako skratku. Starí Rimania radi oznamovali svetu svoje úspechy tak, že vyrývali rôzne nápisy do kameňa. Vieš si predstaviť, koľko by sa museli nasekať, keby nepoužívali skratky? Ak sa raz dostaneš do Trenčína, choď sa pozrieť na skalu pod Trenčianskym hradom. Zachoval sa na nej latinský nápis z roku 179. Miesto slova legatus /veliteľ/ nájdeš v nápise iba leg, miesto curavit faciendum /dal zhotoviť/ iba curf. Zdá sa, že Rimanom bolo pri Trenčíne zima, preto sa tak s nápisom ponáhľali.

ADONIS