Popis

75 spôsobov, ako vniesť do života pokoj a šťastie

Život dokáže byť hektický a vo víre udalostí si často nevšímame, ako nám preteká medzi prstami. Jednou z ciest, ako si začať viac uvedomovať prítomný okamih, môže byť denné rozjímanie o veciach, ktoré dávajú životu skutočnú hodnotu.

Teraz tak môžete urobiť pomocou tohto meditatívneho sprievodcu od medzinárodne uznávanej autorky Karen Casey, ku ktorému sa budete často vracať. Kniha sa skladá zo sedemdesiatich piatich krátkych kapitol, z ktorých sa každá venuje niektorej stránke života. Zamýšľa sa nad množstvom tém, ktoré sa nám v živote opakovane vynárajú, ako je strach a hnev, zmena a odpustenie, zmysel a skutočné prežívanie života, vytvorenie si životnej filozofie, šťastie a láska, samota a vzťahy, dávanie si cieľov a nájdenie vnútorného pokoja.

Dýchajte, pozastavte sa, dýchajte… Výsadou do istej miery usadlého spôsobu života je mať čas plne si uvedomovať silu prítomného okamihu, moc prázdna. Je to, bezpochyby, absolútna moc. Do tohto stavu sa dostávam v týchto dňoch a týždňoch, a dúfam, že to bude tak aj v ďalších mesiacoch a rokoch po mojej sedemdesiatpäťke. Absolútno – aká majestátna brána pre rozvíjanie doterajšieho dobre prežitého života... a aký pocit zrelosti dáva ďalšiemu žitiu. Pracujem od svojich trinástich rokov. A od rovnakého veku som aj alkoholičkou. Až donedávna som si túto paralelu neuvedomovala. Vyplýva alkoholizmus z pracovného života? Myslím, že v mojom prípade áno. Pohárik býval pre mňa často odmenou za dobre odvedenú prácu. V priebehu rokov sa mi alkohol stal aj motorom práce. Zriedka som hodnotila publikácie, vypracovávala strategické plány a učila sa na skúšky bez toho, aby som mala pri sebe pohárik s Jackom Danielsom. Uľahčovalo mi to prechádzať od myšlienok k slovám na papieri. Pomáhalo mi to celé tie roky, keď som si robila doktorát. Kým som sa dostala od pitia prvej ligy k tomu, že som mohla osláviť tridsaťosem rokov abstinencie, prešla som mnohými bránami života a len zriedka som si našla čas voľne dýchať, pozastaviť sa a opäť dýchať. Poháňali ma udalosti, ľudia a moje sklony voliť si skôr prvú, než tú druhú možnosť. Nikdy som sa nezaoberala myšlienkou, že všetko, čo priťahovalo moju pozornosť, mi bolo zoslané zhora. Moja viera je dnes ako niť, starostlivo som si ňou skrz naskrz pretkala životnú tapisériu, ktorá je moja a iba moja. Viem, že to tkanie, dýchanie XII Žiť dlho, ž iť zanietene a pozastavovanie sa je mojím hlavným zadaním. Zadanie hovorím preto, lebo toto slovo v sebe nevyhnutne predznamenáva činy. Dýchať, samozrejme, musíme všetci. Ale dar pozastavenia sa je skutok, ktorý treba pestovať každý deň, každú hodinu, ba minútu po minúte. Nie inak, ako keď pestujeme v záhrade zeleninu, ktorá vyklíči, keď ju zasejeme, a rastie, keď vyplejeme nenásytné buriny odoberajúce vlahu koreňom, ktoré vyživujú mrkvu, šalát či rubínovo červené paradajky. A to tkanie? Nespočetné vlákna sa prepletajú samy od seba. Vami, mnou, každým jedným stvorením z lesov či potokov. Keď človek voľne dýcha a nenáhli sa, vidí pri dome množstvo kvetov, ktoré si pýtajú jeho pozornosť. Dýchať a pozastaviť sa – to sú činnosti, ktoré sa menia na dielo, keď nás roky posúvajú k nastávajúcim chvíľam. Chvíľam, do ktorých sa nezmazateľne vryjú naše mená. To, že mám pred sebou tieto okamihy a priťahujú moju pozornosť, je jednou z výsad dobre žitého života, života v ktorom som pripravená otvorene vnímať ďalšie výzvy. Života, v ktorom viem, že sa cestou nič nedeje náhodou, a že ma nik na ceste do budúcnosti nebude vodiť za ruku. Mám istotu, že stretnutia, ktoré ma priťahujú a ktoré si chcem istým spôsobom udržiavať, pochádzajú od Boha. To mi dáva vieru spojenú s vôľou dýchať, pozastavovať sa a znovu dýchať v tomto čase, v tomto veku, s ľuďmi, ktorí so mnou zdieľajú moju cestu. Život sa ešte ani zďaleka nechýli ku koncu a zo svojho dnešného hľadiska stále považujem za nevyhnutné nechať si čas na nádych-výdych, pozastavenie sa a opätovné nadýchnutie. Kým som v takomto rozpoložení, stále ma niečo volá. Dovolíte, aby to zavolalo aj vás? Pozastavenie sa je prerušenie aktivity, keď sa dočasne stiahneme a prestaneme sa usilovať o akékoľvek ciele… — Tara Brac