Popis

V poslednom období si ľudstvo začína stále viac uvedomovať, že doterajší, neregulovaný rozvoj resp. hospodársky rast, odohrávajúci sa v prostredí obmedzených zdrojov našej planéty, nie je dlhodobo udržateľný. Z tohto dôvodu by sa priemyselná výroba a ostatné aktivity ľudskej populácie mali harmonizovať tak, aby sa v maximálne možnej miere funkcia prírody zachovala a potreby súčasnej generácie sa nenapĺňali na úkor generácií budúcich. Tieto požiadavky tzv. trvalo udržateľného rozvoja sú zakotvené i v Deklarácii krajín OSN resp. Agende pre 21. storočie, ktorá bola prijatá na prvej konferencii o životnom prostredí (Summit Zeme) v Rio de Janeiro ešte v roku 1992.

Bohaté zásoby prírodných zdrojov zväčša výrazne zlepšujú súčasnú ekonomiku krajín, avšak obnoviteľné zdroje začínajú ponúkať možnosť energetické zdroje krajín už významnejšie diverzifikovať. Taktiež predstavujú ochranný nástroj ekonomikám pred prípadnými šokmi z nárastu cien klasických energetických zdrojov, príp. generujú náklady na riešenie mnohých environmentálnych problémov. Navyše sú bezodpadovými zdrojmi energie. Žiaľ, životné prostredie a teda aj prírodné zdroje sú ešte stále z dôvodu rastúceho celosvetového dopytu pod pretrvávajúcou hrozbou z čoraz náročnejšej, dnes takmer výlučne hlbinnej ťažby. Ak by sa postupne zvyšovala účinnosť využívania prírodných zdrojov, najmä obnoviteľných, bolo by pravdepodobne možné zabezpečiť vo vyššej miere udržateľnosť výroby a spotreby, a v oblasti ochrany životného prostredia by sa mohli prejaviť pozitívne zmeny.

Bezprecedentný zánik biologickej rozmanitosti na Zemi, ktorý ak bude pokračovať súčasným tempom, zredukuje podľa posledných správ organizácie WWF (World Wildlife Fund) do roku 2050 až 25% známych druhov cicavcov, vtákov, plazov, obojživelníkov a mnohých ďalších živočíchov. Racionalizácia, výhodnosť i pohodlnosť ľudskej populácie dnes spôsobuje, že takmer 90% našej stravy v súčasnosti pochádza len z 15 druhov rastlín a 8 druhov zvierat, pričom takmer úplne závisíme od 3 rastlinných druhov – kukurice, ryže a obilia.

V súčasnosti je hlavnou energetickou surovinou vo svete stále ropa. V blízkej budúcnosti, v dôsledku nerovnováhy medzi spotrebou a ťažbou ropy, bude možné očakávať nárast spotreby uhlia, ktoré sa sústredí najmä v Číne a Indii. Najväčší prírastok spotreby, však bude podľa tradičných, trhových prognóz energetického vývoja, vykazovať pravdepodobne zemný plyn, ktorého spaľovanie je v porovnaní s uhlím resp. ropou čistejšie. Predpokladá sa, že po tzv. prechodnej fáze v období rokov 2020 – 2060, začne spotreba ropy, ako hlavnej energetickej suroviny súčasnosti, klesať. Tento pokles sa pravdepodobne vyrovná nárastu spotreby zemného plynu dovtedy, kým bude jeho cena relatívne nízka a zabezpečia sa dostatočné zdroje. Potom, ako jeho zásoby začnú klesať a cena vzrastie, na trhu získa silnejšiu pozíciu opäť uhlie, ktoré je lacnejšie ako zemný plyn. Vzhľadom na veľké zásoby, by sa jeho cena na svetových trhoch nemala výraznejšie meniť. Keďže tlak na ekologizáciu sektora energetiky stále rastie, spaľovanie uhlia pravdepodobne prejde dynamickým vývojom a uprednostní sa technológia jeho splyňovania. Treba však pripomenúť, že tieto prognózy nezohľadňujú taký scenár vývoja, ktorý by výraznou mierou presadzoval obnoviteľné zdroje energie. Podľa neho sa obnoviteľné zdroje a nové progresívne technológie vo svete presadia až po roku 2020.

Súčasná priemerná spotreba energie obyvateľom rozvojovej krajiny predstavuje približne 1/5 spotreby obyvateľom priemyselne vyspelých krajín. Spojené štáty americké spotrebujú takmer 22% celkovej energie planéty, pričom v nich žije len 5% svetovej populácie. Preto by mal prechod od fosílnych k obnoviteľným zdrojom energie (OZE) predstavovať komplexné sociálno-ekonomické a politické riešenie pre celú planétu. Takmer všetky obnoviteľné zdroje energie, okrem geotermálnej t.j. slnečná, veterná, vodná alebo biomasa, majú svoj pôvod v aktivite Slnka. Navyše obnoviteľné zdroje sú v každej krajine sveta domácimi zdrojmi a majú reálny potenciál náročnú ťažbu fosílnych zdrojov v budúcnosti úplne nahradiť. Aj keď je dnes elektrina vyrobená z OZE drahšia než elektrina vyrobená z klasických energetických zdrojov, čoraz viac krajín ju na trhu začína presadzovať a silne podporovať. Veď súčasné energetické potreby ľudstva prevyšuje biomasa 10 – násobne, vietor 80 – násobne a slnečná energia až 20 000 – krát.

Na zásobovanie európskych a afrických krajín elektrickou energiou sa pred nedávnom zrodila nová vízia medzinárodného využívania saharského slnka tzv. projekt Desertec, čím sa sen o zabezpečení starého kontinentu elektrickou energiou z OZE stane realitou. Tento ambiciózny projekt bude integrovať všetky druhy obnoviteľnej energie do spoločného výrobného a distribučného systému s trasami, ktoré budú pretínať severnú Afriku, Arabský polostrov, Turecko a všetky časti Európy. Pre územie Slovenska sa plánujú tri distribučné trasy a tak ako viaceré európske krajiny, SR bude do spoločného projektu prispievať predovšetkým energiou z biomasy. Desertec je vizionársky projekt, ktorý by mal pre európsky kontinent a 21. storočie zabezpečiť významné dodávky trvalo udržateľnej elektriny.

V SR v roku 2008 predstavoval podiel elektriny vyrobenej z OZE na celkovej spotrebe elektriny 16,6%, pričom najväčší podiel na výrobe elektriny zo všetkých OZE mali veľké vodné elektrárne (viac ako 90%). Z tohto dôvodu bolo množstvo elektriny vyrobenej z OZE na Slovensku plne závislé od vhodných hydroenergetických podmienok. Na výrobu tepla sa spomedzi OZE začína presadzovať práve biomasa.

Táto vysokoškolská učebnica je určená pre poslucháčov bakalárskeho stupňa v študijnom odbore Environmentalistika na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave, ale na základe širšieho spracovania poznatkov z oblasti ochrany prírodného prostredia a prírodných zdrojov sa odporúča aj pre poslucháčom z odboru environmentálnej chémie, biológie, geografie, geológie, environmentálneho resp. zdravotného inžinierstva a pre ostatné vysoké školy s environmentálnym zameraním.