Popis

V spoločnosti prevláda názor, že veda a náboženstvo sa zakladajú na odlišných princípoch a stoja zákonite proti sebe. Táto kniha argumentuje v prospech ich vzájomného prepojenia. Autorom je rev. Dr. John Polkinghorne, významný teoretik v oblasti matematickej fyziky, bývalý profesor v Cambridge a anglikánsky kňaz. Preslávil ho jeho prístup k teológii ako k prírodnej vede, ktorým podnietil mnohých fyzikov a teológov k hľadaniu vzťahu medzi vedou a náboženstvom. Čo obe oblasti podľa Polkinghorna spája, je skúmanie reality a to je zároveň aj jeho východiskovou tézou.

Úryvok z knihy:

"Mnohé z rozpačitých pocitov súvisiacich so vzájomným vzťa−
hom vedy a teológie historicky vyrastajú z kritického postoja osvie−
tenstva. V istých ohľadoch, významných pre náš život, žijeme dnes
v poosvietenskom veku (stručne sa o tom zmieňujem v 1. kapito−
le). Súčasťou „prehodnotenia hodnôt“ spojeného s prechodom
k modernému svetu boli aj odlišné výklady samotnej vedeckej me−
tódy. Vedec aktívny vo svojom odbore máva často pocit, že veľké
postavy filozofie vedy 20. storočia mali tendenciu zmocniť sa jed−
ného aspektu zložitého komplexu vedy a potom ho tak nadhodno−
tiť, až sa stratila vyváženosť celkového pohľadu. Ako to už býva,
najlepšia je zlatá stredná cesta. V tomto prípade to znamená za−
ujať obozretný postoj kritického realizmu. Prehľad problémov, ktoré
s tým súvisia, podávam v 2. kapitole. Je pre mňa povzbudzujúce,
že W. H. Newton−Smith dospel, zdá sa, vo svojich profesionál−
nych úvahách v práci The Rationality of Science (Racionalita vedy)
k podobnému záveru.
Vedcov niekedy treba presviedčať, že teológia je racionálna čin−
nosť, že existujú javy, ktoré sú predmetom jej skúmania, a že má
vlastné kritériá, ktorými by sa pri tomto skúmaní riadi. Tento po−
hľad na problematiku sa pokúšam prezentovať v 3. kapitole. Pravda,
môžem poukázať iba na niekoľko momentov, ktoré, dúfam, dokážu
čeliť neopodstatnenému podozreniu, že celý teologický diskurz je
jedným nepodloženým tvrdením. V skutočnosti sa v náboženskej
skúsenosti stretávame s čímsi, čo si vyžaduje skúmanie a vysvetlenie.
Píšem ako kresťan, vlastne ako anglikán, no táto kapitola sa nesie
prevažne vo všeobecnom duchu. V dôsledku toho kladiem väčší
dôraz na osobnú skúsenosť než na historické hodnotenie, ktoré by
som pri písaní apológie do svojho diela zahrnul. Túto metódu som
použil v inej svojej práci (The Way The World Is; Spôsob existencie
sveta).
Po preskúmaní základov sa v 4. kapitole začínam venovať hlav−
nej téme knihy. Opisujem v nej pohľad súčasnej vedy na svet a na
príkladoch ukazujem, prečo poriadok, štruktúra a schopnosť ďalšie−
ho vývoja, ktoré veda vo svojom skúmaní odhalila, vzbudili
v mnohých vedcoch pocit, že „svet má v sebe čosi viac, než len to,
čo sa ponúka nášmu zraku“. Zdá sa, že veda nastoľuje otázky, ktoré
presahujú jej vlastnú schopnosť odpovedať na ne. V 5. kapitole ďa−
lej rozoberám tri spôsoby vzájomného pôsobenia medzi vedou
a teológiou. Rozvíjam tu aj obranu prirodzenej teológie, ktorá má
v súčasnosti mnoho stúpencov v radoch vedcov, konfrontovaných
s pozoruhodným svetom – predmetom ich skúmania."