Katova dcéra

Možno pripísať zločin bosoráctvu?

Krátko po skončení tridsaťročnej vojny vytiahnu z rieky v bavorskom meste Schongau umierajúceho chlapca. Na pleci má nešikovne vytetovaný znak, čo vzbudzuje podozrenie z bosoráctva. Miestni obyvatelia okamžite obvinia pôrodnú babicu Marthu Stechlinovú, ktorú chlapec spolu s ďalšími deťmi často navštevoval v chatrči. Mestská rada by ju najradšej dala popraviť ešte v ten deň, aby upokojila rozrušených občanov. Kat Jakob Kuisl z nej má mučením vynútiť priznanie. Je však presvedčený o jej nevine a tuší, že popravou takzvanej bosorky treba zamaskovať skutočný zločin. Spoločne so svojou bystrou dcérou Magdalenou a synom mestského lekára Simonom začne vyšetrovať okolnosti vraždy. Zmiznú ďalšie deti a objaví sa mŕtva sirota s rovnakým záhadným znakom na tele. Napätie v meste prerastá do hystérie, kat sa má pustiť do mučenia pôrodnej babice. Ak s dcérou a mladým lekárom rýchlo neodhalia pravdu, žena umrie.

Z nemeckého originálu Die Henkerstochter (Ullstein, Berlín 2008) preložila Martina Šturcelová.

Ukážka z textu

Takmer pred sedemdesiatimi rokmi skončili v slávnom schongauskom procese na hranici desiatky žien. Nečas a niekoľko nevysvetliteľných úmrtí prerástli do hystérie, v ktorej každý udával každého. Kuislov starý otec Jörg Abriel vtedy sťal viac než šesťdesiat žien a ich telá následne spálili. Majster Jörg na tom zbohatol a stal sa slávnym. Na niekoľkých podozrivých sa vtedy našli takzvané čarodejnícke znamenia, teda materské znamienka, ktorých tvar rozhodol o osude úbohých žien. Tentoraz však išlo o očividne kacírske znamenie, ktorého spojenie s čarodejníctvom nemohol poprieť ani sám Kuisl. Súdny pisár mal pravdu. Ľudia budú hľadať ďalšie znamenia. A aj keby už nenasledovali nijaké ďalšie úmrtia, podozrievanie neprestane a mohlo by pohltiť celé mesto ako stepný požiar. Zastavilo by sa, jedine ak by sa niekto priznal a vzal vinu na seba. Martha Stechlinová.