Fantastický pán Lišiak

Každé dieťa vie, že kradnúť sa nesmie. No pán Lišiak kradne preto, lebo jeho rodine hrozí hlad a prenasledovanie. Mali by sme ho za to odsúdiť? Lenže on si sem-tam uchmatol niečo z cudzieho, aj keď mu hlad bezprostredne nehrozil...

Tak či tak mu pri čítaní tohto vzrušujúceho príbehu budete držať palce, pretože pre záchranu svojej rodiny, ba aj iných ohrozených zvieratiek, využije svoju líščiu prefíkanosť. V očiach všetkých sa tak stane jednoducho fantastickým.

Traja farmári (ukážka z knihy)

Dolu v údolí boli tri farmy. Majiteľom tých fariem sa darilo dobre. Boli to bohatí ľudia. No boli aj zlí a lakomí. Podobných neprajníkov a lakomcov ako tí traja možno stretnúť aj medzi inými ľuďmi. Volali sa Bambuch, Bunco a Bubláň.

Farmár Bambuch mal slepačiu farmu. Choval tisíce sliepok. Bol strašne tučný. To preto, lebo každý deň zjedol na raňajky, na obed a na večeru tri varené sliepky s kopou halušiek.

Farmár Bunco choval kačice a husi. Nespočetné množstvo husí a kačíc. Vyzeral ako nejaký malý bruchatý trpaslík. Bol taký malý, že v každom bazéne na svete by mal bradu pod vodou i v tej najplytkejšej vode. Živil sa lievancami plnenými husacou pečeňou. Rozmiešal pečene na odpornú masu a tou potom plnil lievance. Od takej stravy mával bolesti brucha a strašne zlostnú náladu.

Farmár Bubláň choval morky a pestoval jablká. Húfy moriek choval v sade plnom jabloní. Nejedával vôbec nikdy žiadne jedlo. Zato však vypil celé sudy silného muštu, ktorý vyrábal z jabĺk zo svojho sadu. Bol tenký ako ceruza a zo všetkých najprešibanejší.

Bambuch, Bunco, Bubláň
– tučný, malý, dlháň.

Rozdielni len naoko,
zlí sú všetci rovnako!

Takto na nich pokrikovali deti z okolia, keď ich zbadali.